4:06
24.07.2019

Slovaaci: jak dopadl statečný boj proti plicní hypertenzi?

Už je to více než měsíc od prvního rozhovoru s kluky z projektu slovaaci. Hlavním cílem projektu bylo zajistit pomoc lidem trpícím plicní hypertenzí. Kluci si zvolili nevšední možnost pomoci a rozhodli se projít skrz celé Slovensko. Více o celém projektu a samotné nemoci najdete v předchozím rozhovoru.

Jak celá akce dopadla? Vydrželi kluci dlouhou cestu napříč Slovenskem a podařilo se jim vybrat nějaké peníze? Nezodpovězených otázek je plný seznam, pojďme ho trochu zkrátit a kluků se zeptat na to nejdůležitější.


Ještě jednou gratuluji k úspěšné cestě! Jak se cítíte?

Ďakujeme. Už sme nejaký ten týždeň doma, no je to stále skvelý pocit, že sa nám podarilo prejsť pešo cez celú republiku.


Co jste udělali jako první, když jste dorazili domů?

Kedže sme prišli domov neskoro v noci, neostalo nám nič iné, než len dať si vytúžené guličky s mliekom a ísť konečne spať do vlastnej postele.


Strávili jste spolu nonstop 24 dnů, přišla nějaká krize?

K nejakej väčšej kríze alebo ponorke počas cesty nedošlo, čo sme boli aj sami prekvapení. Treba podotknúť, že sme neboli spolu úplne nonstop. Jedným z cieľov cesty bolo spoznať samého seba a k tomu najlepšie slúži samota. Taktiež si veľmi dobre rozumieme a dokážeme sa rešpektovať, čo je klúčové proti ponorke.


Splnila cesta vaše osobní očekávání nebo vás něco překvapilo?

Cesta nás ohromne prekvapila hlavne svojou náročnosťou. Veď ako jednoducho znie: „Naša cesta začína v Duklianskom priesmyku, ďalej pokračuje cez najvýznamnejšie pohoria Slovenska a končí na Devíne“ – neraz sme si ironicky pripomínali túto časť z nášho intro videa. Naša cesta nad mieru splnila naše očakávania a čo nás veľmi prekvapilo bola skutočnosť, že sme počas celých 24 dní stretávali len dobrých ľudí. 


Došlo také k lehkému zranění, co přesně se stalo a jak moc vás to omezilo?

Niekde pred Fačkovským sedlom, počas 16. dňa našej cesty sa Lacovi natiahol krajčírsky sval na ľavom stehne. Bolo to veľké obmedzenie, keďže to slušne bolelo, no pokračoval ďalej v ceste. O 2 dni na to v Trenčíne, aj napriek tomu, že bol sviatok, Samo zohnal kinesio tape, ktorý značne Lacovi pomohol. Od tej chvíle sa mu natiahnutý sval zlepšoval, no zároveň to bol kritický moment, kedy Laco neraz pomyslel na domov. Samo začal mať približne v rovnakom čase bolesť v kolene. Jeden večer dokonca nemohol ani vystrieť nohu, ale skúsil to zabandážovať elastický obväzom. Toto riešenie odľahčilo koleno a mohol v ceste pokračovať už s menšími bolesťami.


Kolik nakonec vážily batohy?

Nakoniec vážili okolo 13 kg. Poslali sme domov všetko, čo nebolo nevyhutné.


Co byste při balení zavazadel na podobné cesty ostatním doporučili a co jste naopak vůbec nepoužili?

My sme pred cestou dostali radu, že si máme pribaliť detský púder, ktorý slúžil na chodidlá a neoľutovali sme. Vďaka púdru sme počas cesty nemali takmer žiadne pluzgiere alebo otlaky a taktiež udržoval nohy v suchu. K veciam, ktoré sme naopak nepoužili patrí aj stan, kedže Cesta hrdinov SNP ponúka každých 10 km nejaký prístrešok na spanie. 


Splnila cesta cíle v boji proti plicní hypertenzi? Kolik se vybralo peněz?

Myslíme si, že určite áno. Nemali sme určenú žiadnu sumu, ktorú sme chceli vyzbierať, no vďaka skvelým ľuďom sa podarilo vyzbierať približne 800€. Účet stále beží a vieme, že niekoľko ďaľších eur je ešte na ceste. My sme veľmi nadšení z tejto čiastky a sme radi, že tento projekt mal zmysel. 


Kam přesně peníze poputují a bude nějaké slavnostní předání?

Peniaze poputujú priamo o.z. pacientov s pľúcnou hypertenziou, ktoré ich použije na pomoc pacientom s touto chorobou a to napríklad nákupom kyslíkových koncentrátov alebo cielených fyzioterapií. A áno, podľa našich plánov bude aj slávnostné odovzdanie. Presný termín sa dozviete na našom instagramovém profile.


Co bude s projektem dál?

Túto otázku si kladieme aj my a nevieme s istotou odpovedať. Nechávame tomu voľný priebeh a nevylučujeme, že vznikne niečo nové. Takže zostaňte naladení.


Nějaká vtipná nebo zajímavá historka na závěr?

Nám srdcu najbližšia historka sa udiala na Čertovici. Po ďaľšom namáhavom prechode Nízkych Tatier sme unavení dorazili do cieľa, pričom sme nemali zariadený žiadny nocľah a dosť bola zima. Kedže nepripadalo do úvahy zaplatiť 15€ za ubytovanie, Samo sa odhodlane pustil do vyjednávania a vybavil prespanie v kuchyni za 5€, čo bolo prijateľné. Potom ako sme prišli, nám milý chatár načapoval zdarma pivo a povedal, že mu stačí 2€ za sprchu a bude to v pohode. Po príjemnom rozhovore s chatárom, sa sám od seba rozhodol že nás nechá prespať v skvelom apartmáne, za čo sme boli nesmierne vďační, keďže von neboli ani zďaleka podmienky na bivak.

Zaujal tě článek? Pošli ho kamarádům.

Komentáře k článku

přidat komentář

Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *

Podobné články